Gen. Josef Šnejdárek (Schneidarek)

Filmový dokument o Šnejdárkovi s originálnymi historickými dobovými zábermi, zachytenými filmovou kamerou. Tento dokument odvysielala Česká televízia na ČT2 v júni 2008. Je to z každého pohľadu vynikajúco a strhujúco spracovaných 25 minút, profesionálne na vysokej úrovni.

„Pan general“ arm.gen. Josef Šnejdárek
Námet - Zdeněk Šámal, scenár - Jiří Podlipný a pplk. PhDr. Eduard Stehlík,
réžia - Jiří Podlipný, produkcia ČTV.

Dokument sa nachádza aj na internete, môžete si ho pozrieť tu:
Neznámí hrdinové - Pan generál Josef Šnejdárek

Pomník 1935, na jeho mieste zostala jedine ohrada 2008	Zľava doprava J.Podlipný, M.Gajdoš, pplk. PhDr. E.Stehlík	Práca na TV dokumente pri Badíne

James Roy píše o ňom vo svojej knihe „Pole and Czech in Silesia“:
"Vedúcim duchom na českej strane je plukovník Šnejdárek, dôstojník francúzskych Légií, ktorý okrem vedenia českých plukov v Tešínskom úseku prevzal aj administratívnu kontrolu na obsadenom území. Šnejdárek je silný muž s mimoriadnymi schopnosťami, ktorý dlhým stykom s Arabmi a podobnými národmi nadobudol osobitú bystrosť a schopnosť úsudku, mnohokrát ťažko pochopiteľného, vždy však originálneho – najlepšieho."
On je i dobrým organizátorom a robí na každého dojem dobrého vojaka, muža činu, inteligencie a veľkej sily charakteru. Je veľmi zaujímavým v spôsobe vystupovania a zdvorilým v rozhovore, typ muža, ktorý ak dá raz niekomu slovo, môže si byť istý, že bude splnené do poslednej slabiky. A tak má komisia preto väčší rešpekt k jeho schopnosti: obdiv k jeho výkonnosti vzrástol, ale komisia stratila dôveru vo vlastnú silu úsudku. Šnejdárek je nesporne vedúcim duchom a akúkoľvek melódiu chce pískať, všetci budú podľa nej tancovať.

J.S.MACHAR – Pět roků v kasárnach, Vzpomínky a dokumenty 1925-1926
PRAHA – AVENTINUM – 1927 CZEHOSLOVAKIA

Str. 172 – 173
... nástupca miestneho veliteľa? Chcem prehovoriť s plukovníkom Šnejdárkom.
Plukovník Šnejdárek: dojem vojaka. Vysvetlil som mu, čo chcem mať z armády, živo súhlasil, živo sľúbil spoluprácu. A či by prijal bremeno posádkového veliteľa? Áno

Keď odišiel, telefonoval som Chalupovi, že mu pošlem písomný návrh o Šnejdárkovi. – Tak sa stal Šnejdárek posádkovým veliteľom v Prahe. Nesklamal, ako nesklamal nikdy potom. Do zlajdáčeného vojska zaviedol poriadok. O pár dní chodili vojaci po uliciach nie už tou doterajšou knísavou kačacou chôdzou, ale ako struny a pozdravovali, ako sa patrí. Šnejdárek bol ako blesk, objavil sa vždy tam, kde by ho najmenej očakávali, videl všetko, nič mu neušlo. Nehovoril, nevykladal, iba rozkazoval. A dokázal sa tak pozrieť a prstom pohroziť, až sa duša chvela. O pár dní som mal istotu, že vojsko v Prahe je na reťazi, ktorá sa nedá pretrhnúť. A že sa dá naň spoľahnúť.

„Generál Maurice Pellé“ (Radko Břach, Praha 2007)
Vojenský historický ústav Praha
Ministerstvo obrany Českej republiky, Praha 2007
Generál Maurice Pellé – prvý náčelník hlavného štábu čs. brannej moci

O Šnejdárkovi píše R.Břach v knihe o francúzskom generálovi, Maurice Pellé, ktorý viedol francúzsku vojenskú misiu v Československu od februára 1919, toto:

Str. 119-120
Prvé opatrenia generála Pelléa smerovali k obnoveniu bojaschopnosti existujúcich jednotiek. Ústup bol často bezhlavý, neorganizovaný, dochádzalo k dezerciám, uvoľnila sa kázeň a morálka. Generál Pellé dal okamžite prešetriť príčiny zlyhania. Na zodpovednosť bral veliteľov, ktorí situáciu nezvládli. Odvolal generála Letovského a velením 2. divízie poveril 4. júna 1919 plukovníka Josefa Šnejdárka.
Pelléovi sa vyplatilo, že tentoraz netrval na generálskej hodnosti. Šnejdárek bol totiž vojak ako remeň a domácich generálov strčil do vrecka. Pochádzal z českej rodiny, absolvoval pechotnú kadetskú školu v Prahe; služba v c. k. armáde sa mu zakrátko stala tesnou, a tak sa vydal do sveta. V roku 1899 vstúpil do francúzskej Cudzineckej légie, o sedem rokov neskôr získal francúzske občianstvo. Slúžil v severnej Afrike, zúčastnil sa ťaženia v horách aj púšti a bol viackrát zranený. Počas svetovej vojny sa podieľal na najťažších bojoch – v roku 1914 na Marne a Aisne, 1915 pri Arrase, 1916 Somme a Chemin de Dames – zakaždým s prestávkami na vyliečenie sa z ďalších zranení. Rozhodne sa nešetril.
V roku 1917 bol pridelený ako styčný dôstojník k Československej národnej rade a vypomáhal pri organizácii légií. S francúzskymi legionármi prišiel v januári 1919 do Čiech a velil vojenskej operácii v Tešínsku. Akonáhle nastúpil na čelo 2. divízie, rýchlo si získal rešpekt a autoritu. Pozbieral rozpŕchnuté jednotky, usídlil sa s nimi v kopcoch nad Banskou Štiavnicou, okamžite napádal Maďarov a 13. júna 1919 dobil strategický Zvolen. Nie vždy boli personálne výmeny také šťastné a účinné.